Bleskozvody – ako na ne?

Keďže búrky sú na Slovensku iba záležitosťou leta, mnoho ľudí význam ochrany stavieb pred bleskom podceňuje. Blesk je však silný živel a môže ohroziť majetok i životy vás a vašich blízkych. V článku vám popíšeme, ako váš dom či stavbu ochrániť pred bleskom, ako funguje bleskozvod, aký potrebujete na bleskozvody materiál a ako prebieha montáž bleskozvodov.

Nepodceňujte silu blesku

Možno si pomyslíte, že do vášho domu blesk neudrie, ak má bleskozvod na streche sused. V minulosti sa bleskozvody skutočne nemontovali na každý dom, keďže technické normy boli benevolentnejšie. Spoliehať sa na odhady však nie je najrozumnejšie. 

Blesk je v podstate výboj statickej elektriny, ktorá sa nahromadí medzi oblakmi, prípadne medzi oblakmi a zemou (resp. objektmi na zemi). Výboj je síce veľmi krátky, no o to intenzívnejší – prúd môže dosiahnuť hodnotu až 25 000 A. Prúd putuje cestou najmenšieho možného odporu a v prípade, že na dome bleskozvod nemáte, môže prejsť cez inú vodivú cestu. Tou môžu byť napr. káble elektroinštalácie, dátové káble, ale aj vodovodné, plynové či kanalizačné potrubie, prípadne ústredné vykurovanie.

Prúd 25 000 A je skutočne extrémny a okrem toho, že na elektroinštalácii môže vyvolať vysoké napätie a zničiť tak väčšinu el. spotrebičov v dome, môže spôsobiť aj smrteľný úraz. Takýto intenzívny výboj môže spôsobiť aj roztavenie či dokonca odparenie tenkých vodičov elektroinštalácie, prípadne ich vytrhnúť zo steny vplyvom elektromagnetickej indukcie, ktorú vo vodiči vyvolá.

Ističe v dome bežne vypínajú pri 16 A, krátkodobo prežijú prúd do 6 000 A. Z uvedeného teda jasne vidíte, že bežné prvky ako ističe a prúdové chrániče vás pred bleskom neochránia. Jediným spoľahlivým riešením teda je tento prúd bezpečne zviesť do zeme. Práve na to slúži bleskozvod.

Vedeli ste, že? 

Bleskozvod sa niekedy nesprávne označuje ako hromozvod. Ako hrom označujeme iba zvukový efekt, ktorý je následkom prudkého rozpínania vzduchu, zohriateho bleskom.

Obr. 1 – Blesk dokáže zničiť strom starý niekoľko desiatok rokov. Problém mu nerobia ani zariadenia vo vašej domácnosti.

Iba bleskozvod nestačí

Bleskozvod na rodinnom dome by mal byť súčasťou komplexnej ochrany objektu pred bleskom a prepätím, ktorá by mala byť súčasťou projektu elektroinštalácie. 

Ochranu objektu pred bleskom, resp. prepätím delíme na 2 časti:

Vonkajšia ochrana pred bleskom – Ide o ochranu objektu pred mechanickými a tepelnými účinkami blesku. Je tvorená bleskozvodom.

Vnútorná ochrana pred bleskom – Je súhrn opatrení, ktoré majú znížiť vplyv elektromagnetických impulzov (a prepätia), ktoré vyvolá bleskový prúd. Patrí sem napr. ochranné pospájanie, zvodiče prepätia, tienenie budov atď.

Upozornenie:

Rovnako ako elektroinštalácia, aj bleskozvod je vyhradeným technickým zariadením. To znamená, že montáž bleskozvodu, rovnako ako jeho rekonštrukcia a údržba patrí do rúk kvalifikovanému elektrikárovi, ktorý má osvedčenie na inštaláciu bleskozvodov podľa vyhl. MPSVaR 508/2009 Z.z. Aj pre bleskozvod platí, že musí prejsť prvou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou – revíziou, ktorú musí vykonať kvalifikovaný revízny technik. 

Nepokúšajte sa teda navrhnúť, namontovať či opravovať bleskozvod svojpomocne. Vystavili by ste sa možným trestnoprávnym i ekonomickým dôsledkom, ako napr. obvinenie z ohrozenia osôb žijúcich v dome, nepreplatenie poistného plnenia zo strany poisťovne a pod.

Základom je kvalitné uzemnenie

Keďže bleskový výboj si hľadá cestu do zeme, bleskozvod ho do nej musí bezpečne priviesť a rozptýliť. To má na starosti kvalitné uzemnenie bleskozvodu, resp. celého objektu, ktoré by malo spĺňať niekoľko kritérií:

Dostatočne nízky zemný odpor – Ak je odpor vysoký, časť prúdu môže tiecť do zeme cez elektroinštaláciu, potrubie či dátové rozvody. Hodnota zemného odporu závisí od typu uzemňovača, typu pôdy (zemina, piesok, štrk, íl) a od vlhkosti. Normy predpisujú max. 10 Ω celkovo, max. 15 Ω na jednotlivý zvod. Zemný odpor je jedným z najdôležitejších parametrov a kontroluje sa pri prvej i následných revíziách bleskozvodu. Nízky zemný odpor je však dôležitý aj pre správnu funkciu niektorých zariadení elektroinštalácie, ako napr. prúdové chrániče, zvodiče prepätia a pod.

Mechanická odolnosť – Jednotlivé prvky uzemňovača musia zostať vždy vodivo spojené a nesmú sa poškodiť vplyvom tlaku betónu, pôdy, prechádzajúcich vozidiel a pod.

Odolnosť voči korózii – Zemná vlhkosť môže spôsobiť veľmi rýchle skorodovanie prvkov uzemňovača. Ten sa teda musí skladať iba z materiálov odolných voči korózii, ako napr. zinkovaná oceľ. Materiály medzi sebou nemôžete kombinovať ľubovoľne (pozri tabuľku nižšie). Pri niektorých kombináciách môže na spojoch 2 rôznych materiálov vzniknúť tzv. elektrolytická korózia, ktorá bude materiál a tým aj vodivé spojenie postupne narúšať.

Tabuľka 1 – Vhodné a nevhodné kombinácie materiálov pre bleskozvod.

Bleskozvod je spravidla ukončený v základoch domu – v súčasnosti sa pri novostavbách používajú najmä základové uzemňovače, ktoré sú tvorené oceľovou pásovinou a umiestnené práve v betónových základoch domu. Vývod uzemňovača je zakončený v hlavnej uzemňovacej svorke (HUS) – niekedy sa nazýva aj ekvipotenciálna svorkovnica (EPS). Tá sa najčastejšie umiestňuje do technickej miestnosti domu, kotolne a pod. Na HUS sa pripájajú aj časti elektroinštalácie – vodiče hlavného pospájania, uzemňovacie vodiče či svorkovnica PE ochranných vodičov rozvádzača.

Vedeli ste, že? 

Uzemňovač pre bleskozvod môžete pri dome, resp. objekte nainštalovať aj dodatočne, ak už stavba stojí. Najčastejšie sa na to používajú zemniace tyče, menej často uzemňovacie pásy či dosky. Zemniaca tyč aj ďalšie spomenuté prvky majú tú výhodu, že pri ich využití nemusíte inštalovať bleskozvod do základov domu.

 Pozrieť ponuku bleskozvodového materiálu na našom e-shope » 

Obr. 2 – Uzemňovaciu tyč je vhodnejšie zakopať celú do zeme, bude tak odolnejšia voči korózii a nikto o ňu nezakopne. Zdroj: Wikimedia commons, https://commons.wikimedia.org/wiki/File:HomeEarthRodAustralia1.jpg, autor: Ali K, licencia: CC, fotografia bola upravená.

Zachytávacia sústava zachytí výboj

Jej úlohou je zachytenie bleskového výboja. Je tvorená jedným alebo viacerými zberacími zariadeniami (zberačmi). Tie môžu byť tvorené zberacími (zachytávacími) tyčami, zberacím vedením, zberacím stožiarom alebo zberacím lanom.

Typy a parametre zberacích zariadení určuje projekt bleskozvodu, teda projektant, a to podľa tzv. triedy ochrany objektu pred bleskom LPS) a typu bleskozvodnej sústavy. Typ zachytávacej sústavy zasa určí projektant podľa typu a veľkosti strechy, prípadne podľa objektov, ktoré sa na nej nachádzajú.

Podľa typu strechy sa najčastejšie používajú tieto typy zachytávacích sústav:

Šikmá strecha – Používa sa hrebeňová zachytávacia sústava, pričom zberacie zariadenie je umiestnené na hrebeni strechy. Je tvorená zberacím vedením, prípadne zachytávacími tyčami.

Plochá strecha – Najčastejšie sa používa mrežová zachytávacia sústava, ktorá je tvorená sieťou zberacích vedení. Tie sú v mieste kríženia spojené vhodnými svorkami na bleskozvod.

Obr. 3 – Mrežová bleskozvodová sústava na plochej streche.

Stanová strecha – Na vrchol strechy sa umiestni samostatná zachytávacia tyč (tyčový zberač) s potrebným počtom zvodov. 

Zachytávacia sústava vytvára ochrannú zónu, ktorá chráni časti stavby v jej vnútri. Pre objekty, ktoré vyčnievajú mimo priestor ochrannej zóny (komíny, anténne stožiare, kryty ventilátorov a pod.), je nutná dodatočná ochrana v podobe zachytávacích tyčí.

Obr. 4 – Objekty vyčnievajúce nad strechu (napr. komíny) musia byť chránené zachytávacími tyčami. To platí pre akýkoľvek typ strechy.

Ochranná zóna sa určuje pomocou metódy ochranného kužeľa, metódy mrežovej sústavy alebo metódy valivej gule. Informácie o nich však presahujú rozsah tohto článku, takže sa nimi nebudem zaoberať.

Zvody s čo najnižším odporom

Zvody sú tvorené vodičmi, ktoré majú dostatočne nízky odpor, aby bleskový prúd zviedli bezpečne do zeme. Ak by vodič mal príliš vysoký odpor, mohol by sa prehriať, v dôsledku čoho by sa mohol vznietiť povrch, na ktorom sú pripevnené.

Keďže k zahrievaniu zvodov dochádza tak či tak, musia byť umiestnené na vhodných podperách, ktoré zabezpečia dostatočnú vzdialenosť od povrchu strechy či steny. V našej ponuke nájdete rôzne druhy podpier pre hrebeň strechy, do zateplených fasád, do dreva atď. Môžete tak realizovať bleskozvod na plechovej streche, bleskozvod na plochej streche či bleskozvod pod zateplením.

Vzdialenosť sa určuje podľa typu povrchu, pri horľavých materiáloch ako napr. drevo je, pochopiteľne, vyššia ako pri nehorľavých. Samozrejme, na podperách musí byť umiestnené aj prípadné zberacie vedenie a ďalšie prvky bleskozvodu.

Na realizáciu zvodov sa najčastejšie používa pevný bleskozvodový drôt (guľatina) zo zinkovanej ocele (FeZn), zo špeciálnej zliatiny hliníka (AlMgSi) alebo z medi. Občas sa používa aj hliníkové či medené bleskozvodové lano. Pri skracovaní drôtu zo zinkovanej ocele nezabudnite rez ošetriť dodatočnou protikoróznou ochranou (napr. zinkový sprej). Na prepájanie sa používajú najrôznejšie typy svoriek. Tie sa upevňujú pomocou skrutiek.

Vedeli ste, že?

S bleskozvodom musíte prepojiť aj plechové časti strechy. To platí pre plechový odkvap, v prípade plechovej strechy aj pre samotnú plechovú krytinu, no iba v niektorých prípadoch aj pre anténne stožiare. Prepojenie sa realizuje pomocou vhodných svoriek.

 

Obr. 5 – S bleskozvodom musíte vodivo prepojiť aj plechové časti strechy.

Nezabudnite na skúšobné svorky a označenie zvodov

Okrem uvedených prvkov musí byť každý zvod bleskozvodu vybavený tzv. skúšobnou svorkou. Tá umožní revíznemu technikovi pri kontrole rozpojiť jednotlivé zvody a zmerať ich zemný odpor. Skúšobnú svorku môžete tiež ukryť, nie však priamo pod omietku alebo do zateplenia – musíte použiť vhodnú inštalačnú krabicu. 

Každý zo zvodov musí byť označený číslom, aby bol pri servisných prácach a revíziách jednoducho identifikovateľný. Na označenie slúžia špeciálne štítky, z ktorých môžete vyskladať jednociferné i viacciferné čísla.

Obr. 6 – Detail skúšobnej svorky a štítku s číselným označením zvodu pod ňou. Zvod je chránený plechovým ochranným uholníkom.

Aktívny bleskozvod nie je dobrý nápad

V posledných rokoch sa medzi odborníkmi i laikmi vrelo diskutovalo na tému tzv. aktívnych bleskozvodov. Na rozdiel od tých bežných dokážu aktívne pritiahnuť blesk, ak sa nad nimi v atmosfére nahromadí dostatok el. náboja. Aktívne bleskozvody tak môžu vytvoriť väčšiu ochrannú zónu nad objektom, preto sa občas používali namiesto mrežovej sústavy na rozsiahlych plochých strechách.

O ich účinnosti sa však dodnes vedie mnoho sporov a v súčasnosti sa nimi ani nezaoberá žiadna z technických noriem (STN) platných na Slovensku. To znamená, že neexistuje žiadny podklad, na základe ktorého by ste aktívny bleskozvod mohli nechať nainštalovať či odskúšať revíznym technikom.

Obr. 7 – Špička aktívneho bleskozvodu, ktorá slúži na ionizáciu okolitého vzduchu, vďaka čomu dokáže aktívne pritiahnuť blesk. Zdroj: Wikimedia commons, https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Para-raios_ionizante.jpg, autor: Itamar, licencia: CC, obrázok bol upravený.

Pozrieť ponuku bleskozvodového materiálu na našom e-shope »

Pomohol vám tento článok? 

Pozrite si našu ponuku bleskozvodových prvkov. Ak si neviete vybrať, kontaktujte nás a radi vám poradíme. Nezabúdajte, že bleskozvod si vyžaduje odbornú montáž.